30.12.2024 (SITA.sk) – Pred záverom roku 2024 sa čoraz viac hovorí o mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Aj ruský prezident Vladimir Putin počas koncoročných televíznych odpovedí na otázky ruských občanov vyhlásil, že je otvorený prípadným rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa zaviazal dosiahnuť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine.
„Ak sa stretneme s Trumpom, budeme mať o čom diskutovať,“ povedal Putin bez ďalších podrobností. Dodal, že v prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine je Rusko otvorené kompromisom.
„Politika je umenie kompromisov, vždy sme hovorili, že sme pripravení na rozhovory aj kompromisy,“ vyhlásil ruský prezident, ale poznamenal, že rozhovory by sa mali zakladať aktuálnej situácii na bojisku. Už niekoľkokrát pritom vyslovil požiadavku, aby sa Ukrajina vzdala svojej snahy vstúpiť do NATO a aby uznala územné zisky Ruska.
Trumpov mierový návrh
Niekoľko dní po Putinovom vyhlásení americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedla, že ruský vodca odmietol návrh potenciálneho mierového plánu, ktorý pripravil tím novozvoleného amerického prezidenta Trumpa.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ako informoval web Ukrajinská pravda, podľa analytikov ISW ruský prezident výslovne odmietol návrh Trumpovho tímu, ktorý počíta s odkladom členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii o najmenej 10 rokov ako s podmienkou na ukončenie vojny na Ukrajine. Šéf Kremľa totiž uviedol, že nie je podstatné, či sa Ukrajina stane členom NATO „dnes, zajtra alebo o desať rokov“.
„Putinovo vyjadrenie z 26. decembra je súčasťou série jeho nedávnych vyhlásení, v ktorých opätovne zdôraznil, že odmieta uvažovať o kompromisoch v súvislosti so svojimi požiadavkami z konca roka 2021 a začiatku roka 2022. Medzi tieto požiadavky patrí prinútenie Ukrajiny, aby sa natrvalo stala neutrálnym štátom, ktorý nikdy nevstúpi do NATO, tvrdé obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády a odstránenie ukrajinskej vlády,“ konštatuje ISW.
Pozícia Ukrajiny sa zhoršila
Postavenie Ukrajiny je po takmer troch rokoch vojny zlé. Rusko pokračuje v ziskoch na bojisku a napriek veľkým stratám postupne tlačí frontovú líniu na západ a vojenskí regrúti sa na Ukrajine hľadajú ťažko.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Vojna na Ukrajine v decembri 2024 (fotografie)
Rusi tiež opakovane útočia na ukrajinský elektrický systém v snahe zlomiť vôľu civilistov ponechaných v tme bez tečúcej vody alebo kúrenia a narušiť ukrajinskú zbrojnú výrob. Približne polovica ukrajinskej energetickej infraštruktúry bola počas vojny zničená a výpadky elektriny sú bežné a rozšírené.
Po tom, čo Demokrati utrpeli porážku v amerických prezidentských voľbách, sa administratíva Joea Bidena v pomoci Ukrajine rozhýbala. Napríklad v polovici novembra americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhlásil, že dosluhujúca americká vláda je odhodlaná pomôcť Ukrajine tak, aby mohla v budúcom roku čeliť ruskej invázii.
Americká pomoc Kyjevu
Biely dom preto chce Kyjevu poslať, čo najviac pomoci, aby mohol držať ruské sily na uzde a mal silnú pozíciu v akomkoľvek prípadnom vyjednávaní o mieri.
V rámci odozvy na rozhodnutie Severnej Kórey vyslať tisíce vojakov na podporu Ruska v Kurskej oblasti, kde Ukrajina v lete podnikla protiofenzívu, Biden povolil Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu dodaných z USA na údery na území Ruska.
Začiatkom decembra USA ohlásili balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 725 miliónov dolárov vrátane protidronových systémov a munície pre raketomety HIMARS. Po Vianociach americkí predstavitelia oznámili pomoc Kyjevu v hodnote 1,25 miliardy dolárov.
Má zahŕňať muníciu pre raketové systémy zem-vzduch, systém protivzdušnej obrany HAWK, rakety Stinger a delostreleckú muníciu kalibru 155 a 105 milimetrov.
Zbrane z Európskej únie?
Vzhľadom na neistotu, čo urobí Trump po tom, ako sa 20. januára vráti na post šéfa Bieleho domu, si však európske krajiny po amerických voľbách začínajú uvedomovať, že otázka podpory Ukrajiny môže zostať na ich pleciach.
„Európania zintenzívnia vojenskú podporu Ukrajiny,“ sľúbil koncom novembra nemecký minister obrany Boris Pistorius po rozhovoroch v Berlíne so svojimi partnermi z Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Poľska. „Naším cieľom musí byť umožniť Ukrajine konať z pozície sily,“ citoval web The Guardian Pistoriusa po stretnutí piatich popredných krajín v európskej obrane.
Eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius tesne pred vianočnými sviatkami pre verejnoprávneho vysielateľa Ukrajiny povedal, že na budúci rok Kyjev od EÚ dostane zhruba 30 miliárd eur a samostatne sa rozhodne, koľko z týchto prostriedkov vyčlení na obranné účely.
Eurokomisár pre obranu poznamenal, že sa zavádza nový mechanizmus na integráciu ukrajinskej obrannej priemyselnej základne do európskeho obranného priemyslu. Podľa jeho slov EÚ predpokladá, že jej členské krajiny v roku 2025 vyrobia približne dva milióny delostreleckých granátov. Priznal však, že v súčasnosti len 20 až 25 percent zbraní dodávaných na Ukrajinu sa produkuje v EÚ.
Viac k témam: Americký prezident, Mier na Ukrajine, rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Ukrajinský prezident, vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – V závere roka sa hovorí o mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou aj o príprave na vzdorovanie pokračujúcej ruskej agresii © SITA Všetky práva vyhradené.
