4.4.2025 (SITA.sk) – Slovensko funguje bez jasných cieľov a potrebuje novú víziu udržateľného rozvoja. Uviedol to Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ) SR, ktorý predložil do Národnej rady SR Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2024. Slovensko podľa NKÚ funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku.
Parlament, vláda a kompetentné inštitúcie tak podľa kontrolórov stoja pred dôležitou výzvou, a to naformulovať novú víziu udržateľného hospodárskeho rozvoja. Slovensko podľa NKÚ potrebuje zásadnú reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií, prehodnotenie kľúčových verejných politík, ich strategického riadenia a výraznejšiu konsolidáciu verejných financií.
Naďalej prevažuje rezortizmus
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy zdôraznil, že v kontrolovaných subjektoch zaznamenali síce čiastkové snahy o zlepšovanie, ale naďalej prevažuje rezortizmus, viazne medzirezortná spolupráca a kooperácia na spoločných strategických cieľoch. Výsledky kontroly podľa jeho slov ukázali, že najväčší problém je v zdravotníctve, životnom prostredí, samospráve, školstve, a tiež v oblasti informatizácie a digitalizácie.
Podľa šéfa kontrolórov nie je možné efektívne zabezpečiť zmenu v kľúčových politikách a hospodársky rast bez dlhodobej vízie, ktorá by vzišla z celospoločenského konsenzu a dátovej analytiky. „Činnosť viacerých inštitúcií a ich rozhodovanie je poznačené dátovým chaosom. Neexistujú potrebné registre a ak aj nejaké sú, nie sú úplné alebo nie sú navzájom prepojené,“ upozornil Andrassy.
Výsledky 36 kontrolných akcií
NKÚ spresnil, že Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2024 obsahuje výsledky 36 kontrolných akcií realizovaných v 192 subjektoch z rôznych oblastí štátnej správy a samosprávy, vrátane dvoch stanovísk k návrhom štátneho záverečného účtu SR za rok 2023 a štátneho rozpočtu SR na rok 2025. Na základe zistení dal NKÚ 270 odporúčaní a zodpovedné subjekty následne prijali 580 opatrení.
„Parlamentné výbory minulý rok prerokovali 28 správ z kontrol, štyri správy so zisteniami boli zaslané na vládu. V desiatich prípadoch bolo na základe zistení podané trestné oznámenie. Až pri tretine kontrol zaznamenali minulý rok kontrolóri chaos a roztrieštenosť pri strategickom investičnom plánovaní,“ informoval NKÚ.
Zvyšujúci sa dlh verejnej správy
Kontrolóri opakovane upozorňujú na zvyšujúci sa dlh verejnej správy. Ako pripomenuli, SR mala vlani jedny z najvyšších nákladov na financovanie dlhu v eurozóne.
„Riziková prirážka slovenských dlhopisov v porovnaní s nemeckými dlhopismi je jednou z najvyšších v eurozóne, čo negatívne ovplyvňuje náklady na financovanie dlhu,“ upozornil Andrassy s tým, že dlh verejnej správy môže už v tomto roku atakovať výšku 59 percent HDP, čo je bezmála 77 miliárd eur.
V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem
Doposiaľ prijaté konsolidačné opatrenia nestačia
NKÚ síce pozitívne hodnotí, že sa vláda zaoberá ozdravením verejných financií, no doposiaľ prijaté konsolidačné opatrenia podľa úradu nestačia.
„Pozitívny vplyv prijatých opatrení na deficit bol tlmený novými prioritami kabinetu, a to najmä v sociálnej oblasti. V roku 2025 sa predpokladá, že sa na sociálnu oblasť minie 19,6 miliardy, čo je 14 percent HDP a 29,5 percenta výdavkov rozpočtu verejnej správy,“ priblížil NKÚ.
Slovensko eurofondy využíva v nízkej miere
Kontrolóri ďalej upozornili, že aj napriek nedostatku domácich finančných zdrojov nie je SR schopná čerpať financie z európskych zdrojov, ktoré sú podľa NKÚ príležitosťou na ozdravenie verejných financií.
Andrassy priblížil, že výsledky kontrol hovoria o tom, že Slovensko tieto zdroje využíva v nízkej miere a s nízkou efektivitou. NKÚ podotkol, že čerpanie eurofondov je v programovom období 2021 – 2027 oveľa pomalšie ako v predchádzajúcom období, a to aj napriek mnohým zjednodušeniam.
„Ku koncu roka 2024 bolo z Programu Slovensko 2021 – 2027 vyčerpaných 382,3 milióna eur, teda tri percentá z alokácie. Do konca aktuálneho roka je potrebné vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur, inak Slovensko o tieto neopakovateľné financie môže prísť,“ upozornili kontrolóri.
Ako ďalej priblížili, v rámci plánu obnovy boli do konca roka 2024 na mimorozpočtový účet prijaté prostriedky z Európskej komisie v celkovej sume 3,5 miliardy eur, čo predstavuje 54,2 percenta z celkovej alokácie. „Avšak významné riziká dnes súvisia s obstarávaním a následne praktickou realizáciou hlavne investičných projektov. Slovensku sa ku koncu roka 2024 podarilo splniť len necelú tretinu míľnikov a cieľov,“ informoval NKÚ.
Deficitné hospodárenie veľkých štátnych nemocníc
Popri kontrole napĺňania cieľov fiškálnej politiky sa NKÚ sústredil najmä na napĺňanie cieľov verejných politík. NKÚ v tejto súvislosti kritizuje, že sa v kontrolovaných subjektoch rozmohla „kultúra nezodpovednosti„, keď politici a úradníci necítia zodpovednosť za žiadne dlhodobé záväzky. Pri porušeniach zákonov alebo pravidiel sa tak podľa kontrolórov nevyvodzuje osobná zodpovednosť.
Andrassy upozornil najmä na zdravotníctvo. Ako podotkol, chýbajú komplexné dáta, a je preto nateraz náročné hovoriť o tom, či je v systéme dostatok financií, či koľko by ich bolo treba. „Neustálym problémom je deficitné hospodárenie najmä veľkých štátnych nemocníc. Kolobeh dlhov sa opakuje a ich oddlženia riešia dôsledky, ale nie príčiny,“ uviedol Andrassy.
NKÚ v tomto prípade odporúča vedeniu rezortu zdravotníctva centralizáciu a zefektívnenie riadenia procesov. „V rámci Plánu obnovy a odolnosti sa má realizovať centralizácia riadenia najväčších nemocníc a zriadenie Útvaru centrálneho riadenia, čo však oproti pôvodným plánom mešká,“ podotkli kontrolóri.
NKÚ sa intenzívne zaoberal aj vodárenstvom
NKÚ sa vlani intenzívne zaoberal aj vodárenstvom, pričom obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť podľa úradu investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej to vyplýva nielen zo zákona ale aj z jej kľúčového poslania.
„Realita je ale taká, že dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur a ročné úniky sa šplhajú nad milióny kubíkov spracovanej pitnej vody,“ uviedol NKÚ s tým, že z „deravej“ vodárenskej infraštruktúry sa stráca bezmála tretina pitnej vody a Slovensko v tejto oblastí patrí medzi najrizikovejšie krajiny v Európe.
NKÚ súčasne víta, že ministerstvo životného prostredia pripravilo legislatívu, ktorá upravuje oblasť vodárenstva. Výzvou podľa kontrolórov naďalej ostáva prehodnotenie pravidiel pre reguláciu vodného a stočného, ako aj aktívne využívanie národných a európskych prostriedkov na modernizáciu vodárenskej a kanalizačnej sústavy.
Viac k témam: Čerpanie eurofondov, Dlhopisy, Eurofondy, hospodársky rozvoj, konsolidácia verejných financií, Operačný program Slovensko, Plán obnovy a odolnosti SR, predseda NKÚ, Verejné financie, Vodné a stočné, Výročná správa, Zdravotníctvo, Životné prostredie
Zdroj: SITA.sk – Slovensko podľa kontrolórov smeruje do úpadku, chýbajú mu jasne zadefinované strategické ciele © SITA Všetky práva vyhradené.